Vladimír Branko - záhradník a filozof žijúci v Nórsku


(stránka nie je od roku 2010 obnovovaná)
My picture
Facebook 
Slováci v Nórsku
na Facebook-u
  Cestovanie
  Publicistika
Fotogaléria
e-mail:

web: Vlado Branko
URL:  www.vlado.branko.eu

hjem   domov
English version

 

Som Slovák (nar. 1953) žijúci v Oslo od roku 1980. Linky v ľavom stĺpci obsahujú vybrané turistické okruhy po Nórsku, čo možno v Oslo, okrem oficiálnych turistických atrakcií, absolvovať, informácie o cestovaní medzi Slovenskom a Nórskom ai. Turistické témy boli spracované profesionálnejšie a lepšie inými autormi - môj náhľad je, že informácie sú v slovenčine a dôraz kladiem na atrakcie, ktoré sú prístupné vrecku bežného Slováka. Zo súkromných informácií sú tu linky na fotoalbumy rodinných obrázkov, obrázkov z Nórska a z dovoleniek v zahraničí. Budem sa snažiť nenudiť, pod heslom, že menej je niekedy viac.

Nové: Počul som, videl som... - môj blog


Slovensko
Demokracia kontra bulokracia

Spoločenským systémom na Slovensku je demokracia. Toto slovo sa skloňuje vo všetkých pádoch a na všetkých fórach. Demokracia je slovo gréckeho pôvodu a skladá sa zo slova demo (gr. ľud) a kracia (gr. vláda). Jednoducho - vláda ľudu. Klasickými demokratickými štátnymi zoskupeniami boli v dávnej dobe Grécko a Rímska ríša.
Demokraciu na Slovensku by som nazval Bulokraciou, teda vládou bulov. Bratislava je centrom moci a vlády a je magnetom pre takýchto moci a majetkuchtivých bulov z celého Slovenska. Prinášajú si so sebou z Hornej Dolnej mentalitu všemocných predsedov družstiev, policajtíkov, predsedov národných výborov, ľudí, ktorí boli v malej lokálnej komunite postavení nad zákon.   čítajte ďalej...

Nórsko
Legevakten (pohotovosť)

Témy zdravotníctvo sme sa na týchto stránkach dotkli viackrát. Nie je to až také zvláštne, veď aj nórske média venujú tejto sfére dosť priestoru. Čo lepšie hovorí o kvalite života - akú máme uhlopriečku televíznej obrazovky, kam si môžeme dovoliť ísť na dovolenku, aké máme obrovské auto, alebo akú zdravotnú starostlivosť dostaneme, keď sme chorí? Veľký televízor ani auto nás nezachráni, keď máme zdravotný problém.
Žijeme v Nórsku, v jednej z najbohatších krajín na svete a očakával by som, že zdravotníctvo bude na zodpovedajúcej úrovni. Ale veľakrát som sa už sklamal, čo je dôvodom, že sa s vážnejšími problémami vždy obrátim na slovenské zdravotníctvo.   čítajte ďalej...

Rebjata Potemkina alebo
Boj o milióny

Začiatok augusta 2009 priniesol, okrem nástupu silných dažďov, slovenskej a českej komunite nevítané prekvapenie. Ján Zima, prezident Spoločnosti priateľov Slovenska a žurnalista Halldor Hustadnes, prezentovali v denníku Dagbladet snahu Jána Zimu podieľať sa na spravovaní imaginárnych miliónov Nadácie Solgløtt v súvislosti s predajom nehnuteľnosti Storsand ako konflikt Slovákov a Čechov v Nórsku. Do svojej krížovej výpravy zatiahol Ján Zima veľvyslanectvá oboch krajín, mnohé nórske inštitúcie, ako aj členov českej a slovenskej komunity.   čítajte ďalej...

Beštia Breivik a požehnanie multikulturalizmu

S dvomi slovami som sa najviac stretával v médiách za posledný týždeň: Netvor a multikulturalizmus. Hlavný a seriózny denník Aftenposten má cez celú prednú stranu tabuľku, ktorá nám podáva časovú chronológiu Brevikovho činu v osudný piatok. Ďalších 9 strán venuje tejto udalosti a jej odozvám. Každý čin má svoje KTO, AKO a PREČO. Nórske médiá do nás hustia KTO a AKO, len aby sa v hluku stratila najdôležitejšia otázka – PREČO.   čítajte ďalej...

Moje fotografie - Galéria



Raj na zemi - Seychelly v 2003


Po návrate domov sa nás ľudia pýtali, aká bola dovolenka. Nuž, pre mňa to nebola dovolenka, ale životný zážitok.
Duša naplnená pokojom a šťastím, lebo mohla zažiť biblický deň na opustenom ostrove, prázdnej pláži, bez akejkoľvek známky civilizácie. Ostrov bol možno 2-3 kilometre dlhý, okrem nás tam boli desiatky korytnačiek a strážca Národného parku.
Skutočne sme nevedeli, aký je dátum, či koľko je hodín. Vedeli sme, že keď sa zotmie, bude večera.  
Po nejakých šiestich dňoch ma napadla kacírska myšlienka – som pripravený ísť domov(!). Bol som vyvolený, zažil som raj a nemusím tu byť dlhšie.
čítajte ďalej...

Amerika - moja láska

mestecko Willcox v Arizone

V USA sme od roku 2001 boli štyrikrát a musím sa priznať, že milujem túto krajinu a jej obyvateľov.
V civilizovanej Európe je to hriech a hanba sa s k niečomu takému priznať (v Iráne by ma za to ukameňovali), ako keby som mal AIDS. Väčšina ľudí, hlavne sčítaných a vzdelaných, nad tým krúti hlavou, ale našťastie sú to rozhľadené a tolerantné bytosti a len ma decentne ľutujú. Strašne veľa o USA čítali, videli filmy – krajina nepatrí medzi biele miesta v ich znalostiach. Ale nikdy krajinu nenavštívili. Ja som jednu časť svojho života tiež patril medzi najzarytejších odporcov USA, tejto konzumnej, ignorantskej, za peniazmi sa ženúcej spoločnosti, kde sa ľudia dusia pod útrapami automobilizmu, kriminality...   čítajte ďalej...


Upravené v júni 2013
copyright 2000-2015 © Vlado Branko