|
|
|
USA – imperialistická veľmoc – jediná na svete
Najprv by som si musel pozrieť, čo to je imperializmus, tu je to len pracovný názov, lebo na lepší som neprišiel.
Toto som nevedel: USA na "obranu svojej krajiny" v roku 2021 vynaložilo 801 miliárd dolárov. Je to veľa, alebo málo? Ťažko povedať. Ale je to viac, než SPOLU vynaložilo ďalších deväť najmocnejších štátov sveta – Čína, India, Spojené kráľovstvo, Rusko, Francúzsko, Nemecko, Saudská Arábia, Japonsko a Južná Kórea. Týchto 9 vojenských "veľmocí" vynaložilo v roku 2021 na obranu dokopy 777 miliárd dolárov.
Zbrojársky priemysel USA je obrovský – najväčšia spoločnosť, Lockheed Martin, mala v roku 2021 obrat 64 miliárd dolárov. Ďalšie zbrojárske spoločnosti sú Raytheon Technologies, Boeing, Northrop Grumman a General Dynamics. Najväčšou neamerickou spoločnosťou, je čínska Aviation Industry Corporation of China, kde podiel na obrate zbrojárskej techniky robí okolo 11 miliárd dolárov. Potom je britská BAE Systems – obrat 25 miliárd dolárov v roku 2021.
Vojna proti Saddámovi Husajnovi – ktoré dve krajiny sveta hneď vyhlásili, že v Iraku sa vyrábajú chemické zbrane a treba zakročiť? Nuž USA a Spojené kráľovstvo. Ostatné štáty Európskej únie boli proti invázii!
Nemý film Charlie Chaplina, Kid, z roku 1921, je príbeh otca a syna, kde malý chlapec chodí po meste a rozbíja kameňmi okná na domoch, a vzápätí ide jeho otec, sklenár, ktorý tie okná zasklieva.
Celý svet si želá mier, aby neboli vojny a vojenské konflikty.
Predstavme si, že mávnutím čarovného prútika, by povstalci v Jemene zložili zbrane a prestali bojovať. Ukrajina by sa dohodla s Ruskom o rozdelení územia, India a Pakistan by zložili zbrane, Čína by urobila dohodu s Taiwanom, atď., atď. Čo Izraelčania a Palestínci? Saudská Arábia a Irán?
Čo by sa stalo s firmou Lockheed Martin? Zbrojársky priemysel USA zamestnáva 2 milióny ľudí…, plus ďalšie milióny subdodávateľov. Jediný uzáver, ku ktorému prichádzam, je, že výrobcovia zbraní potrebujú k svojej existencii vojny a ozbrojené konflikty.
A majú tieto firmy páky, aby ovplyvnili politiku svetovej veľmoci USA?
Úmyselne som použil slovo "veľmoc" v jednotnom čísle. Koľko je "veľmocí" na svete? Vojenská veľmoc je len jedna – USA. Spojené štáty môžu na celom svete urobiť čokoľvek, čo si zaumienia.
"Všetci vieme", akým agresorom sa stala Čína. Privlastňuje si malé, ale strategické ostrovy v mori medzi Čínou a Japonskom, vyhráža sa okupáciou a prisvojením Taiwanu. Pozrite si celovečerný film The Coming War on China z roku 2016. Ponúka druhú stranu mince. USA majú veľké vojenské základne po celom Tichom oceáne a na ďalších miestach. Na mape sa dá vidieť, že Čína je skoro obkolesená americkými vojenskými základňami. Kde majú Číňania vojenské základne mimo svojho územia? Fakticky majú jednu – v Džibuti, Somálsko.
Spojené štáty majú 11 lietadlových lodí, Čína má 3. Rovnako strategicky významné lode, Amphibious Assault Ship – tých majú Spojené štáty 13, kým Čína má jednu.
Spojené štáty sú najdôležitejším členom NATO. Jednou z hlavných mierok medzi členskými štátmi je, koľko percent z HDP vydávajú jednotlivé štáty na obranu. Spojené štáty veľmi tlačia, aby to boli aspoň 2 percentá. USA v roku 2020 vydelili na obranu 3,5% z HDP. V rokoch 2008 – 2010 to bolo vyše 4,5%.
S textom sa bude pokračovať …..
Štátny rozpočet Slovenskej republiky je okolo 14 miliárd eur.* Dúfam, že som si to našiel správne.
Vo vojne v Iraku, na americkej strane, bolo veľmi veľa úloh, ktoré síce súviseli s armádou (USA), ale vykonávali ich súkromné firmy. Nevedel som konkrétne čísla, ale Google mi, keď som sa spýtal, koľko na vojne v Iraku zarobila firma Halliburton, našiel článok Financial Times, ktorý je zaujímavé si prečítať celý, ale aspoň vyberám nejaké čísla: USA zaplatilo za zazmluvnené služby v súvislosti s vojnou v Iraku 138 miliárd dolárov. V sume nie sú zahrnuté žiadne vojenské akcie, či výzbroj vojakov.
Bolo to na súkromnú ochranu, logistiku, ochranu diplomatov, produkciu elektriny vlastnými elektrárňami, prevádzkovanie väzníc a iné. Toto "zožali" súkromné firmy. Najväčšiu časť z tejto sumy získala práve firma Halliburton, ktorú predtým riadil Dick Cheney (viceprezident USA). Firma dostala z federálneho rozpočtu zákazky za najmenej 39,5 miliardy dolárov. V roku 2011 zistila vládna komisia na súkromné kontrakty, že v súvislosti s vojnou v Iraku a Afganistane, súkromní dodávatelia premrhali a spreneverili, od roku 2001, až 60 miliárd dolárov, 12 miliónov dolárov denne.
Tu nehovorím o zbrojárskom priemysle, nákladoch na armádu. Toto boli súkromní dodávatelia. Mať bývalého riaditeľa firmy v pozícii amerického viceprezidenta tiež pomáha. Chcem poukázať na silu, len tejto časti kapitálu, a či má záujem, aby sa takéto vojnové konflikty opakovali, alebo nie. A tiež, či má schopnosť a silu podporiť faktory, ktoré takéto situácie vyvolávajú.
*Je pravdou, že na jednom mieste som našiel informáciu Rozpočet verejnej správy na rok 2018 ako 35 miliárd eur. Ale všade inde je štátny rozpočet SR vo výške 14 miliárd eur.
Skelton, 2022, v knihe Moje písačky
|
|
|
Mail o vojne na Ukrajine / 16. máj 2022
Ja moc nečítam o "špeciálnej akcii" na Ukrajine. Gratulujem im k 1. miestu na Eurovízii.
V Guardiane je viac menej každý deň článok, "Čo vieme o vojne na Ukrajine v deň" a je tam číslo, koľký deň je to od začiatku invázie. Článok zhŕňa, čo sa na Ukrajine a vo svete, v súvislosti s vojnou, udialo k tomu dňu. Ale fakticky som si prečítal dva články o Igorovi Pedinovi (61), ktorý so svojím psíkom Zhu-zhu (fenka, 9 rokov stará) prešiel 225 km z Mariupolu do Záporožia. (Teraz je v Kyjeve a Zhu-zhu je chorá a potrebuje veterinárske ošetrenie).
Ja sa nevysmievam – uvádzam, čo som si prečítal. V renomovanom britskom denníku Guardian.
Cez známych som sa dostal k listu p. Putina z decembra 2021
Milý p. Biden,
Ako sa tam, v Bielom dome, máte? My si tu žijeme celkom fajn, nuž, udreli zimy, ale my Rusi sme na mínus 20, aj mínus 30, zvyknutí. Aj zmrzlinu si kupujeme.
Mal by som pre Vás jednu ponuku, môžete to brať ako vianočný darček.
Vo februári budúci rok máme manévre neďaleko hraníc Ukrajiny. Mávame ich tam každý rok, ale napadlo ma, čo keby sme to ukončili inváziou Ukrajiny. Sú tam totiž, na našich hraniciach, dve nepokojné územia, ktoré sa odtrhli od Ukrajiny a vyhlásili samostatnosť, ale stále sa tam bojuje, destabilizuje to naše územia v oblasti, žijú tam hlavne rusky hovoriaci občania a mnohí sa cítia znevýhodnení v rámci štátu Ukrajiny. Následkami zákopových bojov medzi ukrajinskými vojakmi a skupinami separatistov, zomierajú civilisti. Hovorím o Donecku a Luhansku. Treba tam urobiť poriadok, nech môžu ľudia žiť bez obáv o život, alebo majetok.
Dovoľte, aby som Vám ponúkol na zváženie, v čom by to pre Vás, pre Ameriku a pre Vaše záujmy v Európe, bolo veľmi výhodné.
NATO – roky sa snažíte dostať členské štáty v Európe k tomu, aby viac financií vydávali na obranu, teda hlavne na nákupy amerických zbraní. Mnohé krajiny ani len 2 percentá národného rozpočtu nechcú vydeliť! Dokonca tam máte tendencie proti členstvu v NATO. Spoľahnite sa, že keď zaútočíme na Ukrajinu, veľmi sa to zmení! A čo také dôležité štáty ako Švédsko a Fínsko? Dlhé roky sú neutrálne. Možno by, v dôsledku invázie Ukrajiny, začali rozmýšľať o vstupe do Aliancie.
Rusko je významným dodávateľom plynu a ropy do väčšiny štátov Európy. Nedávno sme dokončili potrubie Nordstream 2 do Nemecka, napriek silným námietkam z Vašej strany. Invázia Ukrajiny by veľmi zmenila situáciu, štáty Európy by zosilnili svoje snahy dostávať sa k týmto komoditám z iných zdrojov, čo by znamenalo vyšší odbyt Vašich ropných a plynárenských spoločností, a zároveň by to silne zdvihlo cenu ropy a plynu na svetových trhoch.
Môj ukrajinský kolega, p. Zelinský, sa už dlhé roky snaží dostať Ukrajinu do EÚ a NATO. Som si istý, že v prípade invázie sa obráti na Vás a členské štáty NATO, so žiadosťou o vojenskú pomoc a podporu dodávkami vojenskej techniky. Určite nebudete mať problém v senáte odsúhlasiť vyslanie bojovej techniky na Ukrajinu za desiatky miliárd dolárov. Zaplatia to daňoví poplatníci, lebo odoslanú vojenskú techniku bude treba nahradiť novou. Vaši priatelia zo zbrojárskeho priemyslu budú nadšení a podporia Vás v ďalšom kole volieb.
Rovnaký mechanizmus zrejme bude fungovať aj v mnohých ďalších členských štátoch NATO. Budú nakupovať výrobky Vašich zbrojárskych firiem.
Nezabudnite na možnosť vyskúšať bojovú techniku v zemepisných a klimatických podmienkach Európy. Aj my, aj Vy ste to robili v púšťach Ázie a Blízkeho východu, či, v menšej mierke, v afrických džungliach, ale takúto možnosť vaši vojenskí stratégovia ešte nemali! Logistika, zásobovanie, navádzanie rakiet presne na ciele.
Verejnosť? Ľudia? Pamätáte si, dávno, ešte sme mediálne toky nemali tak pod kontrolou, vojna proti Iraku. Nakoniec sa síce ukázalo, že p. Saddám chemické zbrane nemal, Organizácia spojených národov Vám to neodsúhlasila, väčšina európskych štátov bola proti, a čo? Dobre to dopadlo.
Skelton, 16. máj 2022, v knihe Moje písačky
|
|
|
Pestrofarebná spoločnosť / Fargerikt felleskap
Toto je oficiálne a mainstreamové označenie spoločnosti, v tomto prípade občanov Nórskeho kráľovstva, kde je zohľadnené, že nemalá časť miestneho obyvateľstva má iné a rozličné farby pokožky. Pestrofarebný – to je slovo, ktoré má pozitívnu konotáciu, evokuje nám niečo príjemné a hravé. Že táto pestrosť farieb pokožiek je niečo vítaného, príjemného, a vylučuje akékoľvek negatívne odozvy. Rovnako sa dá povedať, že obloha nad mestom Hiroshima 6. augusta 1945 hrala pestrofarebnými farbami. Zo vzdialenosti 50 kilometrov to bol jedinečný, úžasný a nezabudnuteľný zážitok. Až ma zamrazilo, keď to píšem.
So slovami sa dá robiť všeličo. Preto politici v Nórsku vymysleli pestrofarebnú spoločnosť.
Pestrofarebná spoločnosť je to najlepšie, čo sa mohlo v Nórsku stať. Z minulosti si spomínam na jedného progresívneho, ľavicového politika, ktorý nielen slovami, ale aj činmi…, a s veľkými fanfárami sa s mladou rodinkou v Oslo presťahoval do najfarebnejšieho centra pestrofarebnej spoločnosti. Dcérka dospela do školopovinného veku a ukázalo sa, že v triede 25-tich prváčikov budú, ešte s ďalším žiačikom, jediní etnickí Nóri, a že namiesto Ema má mamu a 2 jabĺčka plus 1 jabĺčko sú 3 jabĺčka, sa budú učiť základy nórskeho jazyka. Väčšina jej spolužiakov hovorila jazykom urdu a bola aj poľština. Teraz už bez fanfár, sa bojovník za pestrofarebnú spoločnosť odsťahoval do štvrte, kde väčšina prváčikov ešte stále mala materinský jazyk nórčinu. Ale nebolo to preto – mladá rodinka proste potrebovala väčšie bývanie. No, nie? No, áno.
Nové veci môžu byť hodnotené pozitívne, alebo negatívne. Najľahším testom je položiť si otázku: Bolo by horšie, keby niečo nebolo, alebo by bolo lepšie? Máme stále vyššie letné horúčavy. Bolo by lepšie, keby sme ich nemali, tak ako v minulosti, alebo by nám tieto 40 stupňové horúčavy chýbali? Všade v mestách i na dedinách sú bankomaty. Keby bankomaty neboli, bolo by lepšie, alebo by nám chýbali? Keď sme kedysi potrebovali telefonovať, museli sme nájsť telefónnu búdku. Chýbali by nám mobilné telefóny? Tento jednoduchý test nám ukáže, že bankomaty a mobilné telefóny sú dobré, lebo by nám chýbali, a 40 stupňové horúčavy sú zlé, lebo by nám nechýbali.
Rovnako sa pozriem na pestrofarebnú spoločnosť. Chýbala by nám, keby sme ju v Európe nemali? Ekonóm povie, že by nám chýbala, lebo by nemal kto šoférovať električky, upratovať v nemocniciach, servírovať kebab v celonočne otvorených bufetoch. Ale, čo sa predtým v nemocniciach neupratovalo, či neboli šoféri autobusov? Fakticky boli, a možno vtedy aj slušne platení. Ja som proti pestrofarebnosti…
Pokračovanie neskôr, lebo ja tiež "viem" prečo tieto "zlé" fenomény na svete existujú, a komu sú prospešné.
Teraz, 11. septembra 2022, boli vo Švédsku voľby. Politická strana, Švédski demokrati, ktorú dnešná politická korektnosť označuje za krajnú pravicu, získala viac než 20%, a stala sa druhou najväčšou politickou stranou Švédska.
Z článku britského denníka Guardian citujem: "Švédsko sa stalo jednou z najviac multikultúrnych spoločností v Európe, s viac než 30% populácie buď narodených v zahraničí, alebo s aspoň jedným rodičom narodeným v zahraničí. Asi 30% detí nemajú švédčinu ako materinský jazyk, kde však toto percento dosahuje v určitých mestských štvrtiach 45%." (Guardian, 12. september 2022)
Skelton, 2022, v knihe Moje písačky
|
|
|
Multikulturalizmus v Spojenom kráľovstve
1. december 2022
Pred pár týždňami bola uverejnená správa o sčítaní ľudu v Anglicku. Sčítanie ľudu sa, od roku 1801, robí každých 10 rokov. Zdrojom je Štatistický úrad Anglicka. Spojené kráľovstvo sa skladá z viacerých krajín, Anglicko a Wales sú jednými z hlavných častí Spojeného kráľovstva, administratívne vystupujú spolu a štatistika sa týka tejto oblasti.
Anglicko a Wales mali k 31. marcu 2021 59,6 miliónov obyvateľov. 10 miliónov (16,8%) bolo narodených mimo Spojeného kráľovstva. Približne každý 6. človek v Anglicku sa narodil v cudzine.
V roku 2011 bolo 7,5 milióna ľudí narodených mimo UK (13,4%).
Z 10 miliónov v roku 2021, bolo 3,6 miliónov narodených v EÚ krajine a 6,4 miliónov bolo narodených mimo EÚ.
Londýn s okolím mal v roku 2021 skoro 8,8 milióna obyvateľov. Z toho bolo 36,8% obyvateľov bieli Briti. 40,6% obyvateľov bolo narodených mimo Spojeného kráľovstva.
Birmingham je druhé najväčšie mesto v Spojenom kráľovstve – 51% obyvateľov mesta sú farební. Mesto Leicester má 59% obyvateľov inej farby pokožky, než bielej. Mesto Luton dosiahlo 51% farebných obyvateľov.
Rumunčina sa v roku 2021 dostala na 2. miesto, po poľštine, ako hlavný cudzí jazyk. 472 tisíc obyvateľov Spojeného kráľovstva uvádza rumunčinu ako svoj hlavný jazyk. Poľštinu, ako hlavný jazyk, uvádza 612 tisíc obyvateľov.
Jazyky punjabi a urdu sú používané v Indii a Pakistane. V Spojenom kráľovstve si punjabi, ako hlavný jazyk, uvádza 291 tisíc obyvateľov a 270 tisíc obyvateľov uvádza jazyk urdu.
Môžete si skontrolovať – www.census.gov.uk
Skelton, december 2022, v knihe Moje písačky
|
|
|
Amish koláče a torty na poľnej ceste
Často robím dlhé, celodenné prechádzky po okolí. Prejdem nejakých 20 – 25 kilometrov, prečistím si hlavu, prídem na nové myšlienky. Nechodím autom, lebo by som sa musel vrátiť na to isté miesto. Odveziem sa autobusom, a podľa nálady, či počasia, smerujem niekam, odkiaľ sa zase dostanem späť autobusom, či vlakom.
Nedávno som sa odviezol do dedinky Goathland. Bolo pod mrakom a trochu fúkalo. Prešiel som k vodopádu Mallyan Spout a potom cez les, lúky a polia som smeroval do dedinky Egton Bridge, odkiaľ mi išiel vlak.
Pomýlil som si chodník, neodbočil som, kde som mal, takže posledných 5 kilometrov som kráčal po asfaltke. V malebnej krčme, rovno pri staničke a kostole, som si dal pivo. To už z modrej oblohy svietilo slnko, sedel som na terase. Vlak prišiel… Ale aj odišiel bezo mňa. Radšej som si v nedeľnej pohode dal ďalšie pivo. Namiesto vlaku som musel ešte prejsť 4 km na hlavnú cestu, odkiaľ mi išiel autobus. Tomu som sa pôvodne chcel vyhnúť, lebo prvý kilometer je do prudkého kopca. Ale po dvoch pivkách – pohodička. Už som bol blízko hlavnej cesty, keď som na odbočke poľnej cesty zbadal pod natiahnutou plachtou, ako ochranou proti slnku, dva drevené stoly, na ktorých boli napečené koláče, mafiny a iné pekárenské výrobky.
|
Sladkosti a maškrty mám rád, na autobusovú zastávku som to mal, z prejdených 21 kilometrov, menej, než pol kilometra. Nebola by to pekná bodka, uprostred polí a lesov kúpiť domov pár koláčov?
Vybral som si muffin a ešte iný sladký pekárenský výrobok, scone. Takéto stoja v pekárničkách okolo 1,20 eur. Čo už to môže stáť uprostred poľa!? Ženička to spočítala a vyšlo to na 9 eur! Dokonca aj kartou sa dalo platiť – možno by som nekúpil, keby som vedel, čo to stojí, ale na druhej strane to bolo poetické ukončenie peknej túry. Spokojný a v dobrej nálade som sa odviezol domov.
Doma sme s Erikou ostrým nožom odkrajovali rezy z koláčov a bolo to niečo úžasné! O týchto koláčoch sa dalo hovoriť ako o kvalitnom víne, kde milovník vína vychutnáva všetky vône a chute kraja, kde hrozno vypestovali, južný svah, železitosť pôdy.
Nuž, tieto koláče boli rovnaké, chuť neopísateľná, akosi starodávne dedinská, robená s láskou k remeslu. Tvorca sa skoro ani nechce s výtvormi rozlúčiť a podeliť sa. Teplé pekárenské výrobky z Lidl sú chutnejšie, ale chutnejšie ináč! Tam je dobrá chuť vytvorená cukrom, múkou, a hlavne, mnohými chemikáliami. Ale toto bolo z iného, dávneho sveta.
Z rozhovoru s pani som vedel, že je na tom mieste každú nedeľu od jednej do piatej. Je to od nás 27 kilometrov jedným smerom. Ďalšiu nedeľu sme sadli do auta a išli nakúpiť. A odvtedy sme u nej každý týždeň.
Návšteva jej trhových stolov je aj rozhovor s veľmi príjemnou a zaujímavou pani. Dozvedeli sme sa, že Gretchen je pôvodom z Pennsylvánie, pochádza z Amish sekty, prišla do Veľkej Británie pred 20-timi rokmi, aby si tu dokončila PhD na Shakespeara, čo aj urobila. Píše knihy, doma má 3 arabské kone, ktoré vyhrávajú na britských súťažiach. Chance, jej 12-ročný syn, je vždy s ňou, pomáha, nechodí do školy. Mama ho vyučuje doma(!). Chance má školu 12 mesiacov v roku!
|
Nedajú sa u nej nájsť si výrobky, ktoré nám chutia, a potom kupovať tie. Vždy má niečo iné, podľa toho, čo dopestuje, alebo čo sa jej chce piecť. Okrem pekárenských výrobkov, máva pani Gretchen aj zeleninu a ovocie, z vlastnej záhrady.
Ukázalo sa, že v soboty predáva na staničke v Glaisdale, ktorá je v národnom parku North Yorkshire Moors. Staničkou prejdú štyri vlaky denne. Budova staničky je, ako všetky ostatné na trati, premenená na súkromný dom.
Radšej budeme chodiť v soboty, lebo budovu staničky vlastní jedna pani, a v sobotu tam predáva domáci chlieb. Naozajstný chlieb z kysnutého cesta, robeného z pravého kvásku. Poznáme pekáreň, ktorá takýto chlieb pečie, ale tam sa dá kúpiť len v utorok a piatok, lebo vraj ten kvások..., a niečo s 24 hodinami, že musí stáť.
Pani napečie nejakých 15 chlebov, a keď tie predá, zatvorí. Naposledy som kúpil všetko čo mala. Jeden chlieb a jednu žemľu, ktorú urobila, lebo jej "zostalo trochu cesta".
Skelton 2022, v knihe Moje písačky
|
|
|
Malé, ale naše – Teesside International Airport
Eriku som minulý utorok zobral na vlak, ktorý ju odviezol na Manchester letisko, odkiaľ letela na Slovensko.
Rozhodol som sa navštíviť a pozrieť si malé letisko Teesside International. Predsa len, máme ho najbližšie, autom je to z našej dedinky 38 kilometrov. Vedel som, že na letisku pristáva linka KLM z Amsterdamu. Dokonca až dvakrát denne – ráno a poobede.
Čo to je, malé – základný parameter veľkosti letiska, je počet odbavených pasažierov. Pozrel som si štatistiky rozličných letísk za rok 2019. (Roky 2020 a 2021 sú kvôli pandémii neporovnateľné.) Letisko Teesside odbavilo 151.000 cestujúcich za rok 2019. Najväčšie letisko v Spojenom kráľovstve, Heathrow (Londýn), odbavilo 81 miliónov cestujúcich v roku 2019.
Viedenským letiskom Schwechat prešlo v rovnakom období 31,5 miliónov cestujúcich, a bratislavské letisko odbavilo 2,1 milióna cestujúcich. Na Schwechate sa za 2 dni premelie toľko cestujúcich, ako v Teesside za celý rok! Letisku Heathrow na to stačí menej, než jeden deň!
Veľké letiská poznáme – davy cestujúcich s kuframi, rady na Check-in, na bezpečnostnú kontrolu, dlhočizné chodby terminálov, veľké tabule informácií odletov, hlásenia v nespočetných jazykoch. Ale malé letisko …? Vedľa letiska vedie vlaková trať a je tam zastávka Teesside letisko. Peši je to menej než kilometer. Ale hoci tade lokálne vlaky chodia 4 a viac krát za hodinu, na letisku nezastavujú. Roky, než zastávku zrušili, tam vystúpilo 5 – 6 cestujúcich. ROČNE!
Na letisko chodí autobus z mesta Darlington, ale len dva spoje ráno a poobede štyri spoje.
Vlakom som sa odviezol do Darlington a odtiaľ autobusom, asi za 25 minút, na letisko. To je konečná a bol som jediný cestujúci. Pred letiskovou budovou sú obrovské parkoviská. Zvolil som si vchod Departures, hneď vedľa boli aj dvere Arrivals. Interiér bol moderný, svetlý a čistý. A ticho a kľud ako v knižnici, alebo v banke po záverečnej.
|
Za jednou priehradkou som videl zamestnanca, v prázdnej samoobslužnej reštaurácii dievčina utierala vitríny, a oproti vchodu už bol areál bezpečnostnej kontroly, kde sedeli dvaja zamestnanci.
Vedľa boli schody hore do Sky Bar. Konečne si dám pivo v bare na letisku! Keď človek naozaj letí, tak je to stres, letiskové zariadenia vedia byť drahé a pivo je to posledné, na čo mám vtedy chuť. Sky Bar bol veľkosti školskej triedy, v rohu sedel zamestnanec letiska a niečo robil na počítači. Nemal nič objednané. Za moderným barom sa zjavil zamestnanec a načapoval mi Guinness.
Sadol som si k presklenej stene s výhľadom na letiskovú plochu. Modrá obloha, teplo, niekde ďaleko som videl odparkované lietadlo normálnej veľkosti. Pri plote, na boku, boli dve malilinké, štvormiestne lietadielká. Jedno dokonca odštartovalo a za chvíľu zase pristálo. Vyzeralo ako čmeliak s veľkými krídlami.
Vychutnával som si pivko. Prišla pani s dvomi deťmi a kúpila im malinovky a chrumky. Niekoho čakali, alebo niekam leteli.
Na tabuli odletov a príletov bol, okrem linky z/do Amsterdamu, ešte aj let z Aberdeen. V ten deň žiadne iné lety neboli. Vrátil som sa, teda zišiel schodmi, do odletovej haly. Šípky ma nasmerovali do vedľajšej príletovej haly. Tá bola naozaj malá, s radom sedadiel pozdĺž steny asi pre 20 čakajúcich. Na jednej strane boli dvere, kade cestujúci prichádzali a 25 metrov oproti, bol východ na parkovisko. Už mi išiel autobus, ďalší by išiel o 70 minút. Vonku ma prekvapilo, že lietadlo z Aberdeen už stálo na ploche. Mrzelo ma, že som ho nevidel, ani nepočul pristávať.
Autobus ma odviezol do Darlingtonu a odtiaľ som išiel vlakom domov.
Z Teesside International Airport sa dá pravidelne letieť do Faro v Portugalsku, na Malorku v Španielsku a do Grécka, myslím na ostrov Kos. Lieta sa raz za týždeň, bohužiaľ je to všetko Ryanair, ktorý nie je mojím favoritom. Tiež som videl nejakú bulharskú linku z Burgasu. Možno sa volala Sunsport Air. Takejto renomovanej spoločnosti by som sa radšej vyhol.
Ale odlety Ryanairu sú v príjemné časy, uprostred dňa, teda žiadne 06.50, čo znamená budíček o 03.30.
Čo keby, niekedy, však sme dôchodcovia, taká rýchlovka na týždeň/dva na Malorku, alebo grécky ostrov Kos?
Skelton 2022, v knihe Moje písačky
|
|
|
Išiel som na pizzu
V národnom parku North Yorkshire Moors (vresoviská) je dedinka a stanička Grosmont. Vyslovuje sa to po francúzsky, grómont, kde to "T" skoro nepočuť. Hlavnou atrakciou dedinky a turistickým magnetom, sú parné lokomotívy a historické vlaky, ktoré pravidelne premávajú medzi mestečkami Whitby a Pickering. Cez sezónu ide 8 – 10 vlakov denne. Zvuk parnej lokomotívy, to mohutné fuf, fuf, fuf piestov, pískanie vlaku pri odchode, je to krása a poézia dávnych časov. A zabudnutá, ale ľahko pripomenuteľná "vôňa" dymu z komína, pary, horúceho oleja na rozpálenom kove, dokonca aj sadzí, ktoré človek cíti na koži a pichajú ho v očiach – nuž detstvo v Československu. Križovatka vlakovej trate a hlavnej ulice má biele, drevené závory, ktoré sú vodorovne naprieč traťou, a keď má ísť vlak, závory sa otočia tak, že sú naprieč ulice, aby nemohli ísť autá.
Ale však chcem písať o pizze! Už minulý rok som si všimol, že jedna z miestnych kaviarničiek mala na tabuli napísané, že v pondelky a v piatky, od 17.-tej do 19.-tej, robia na dreve pečenú, ručne robenú pizzu z lokálnych produktov. Treba si telefonicky rezervovať stôl. Old School Café, pri kostole. Logistika je trochu náročná – je to od nás 29 kilometrov, fakticky sa im dovolať nedá, (veľmi ťažko), lebo je to pevná linka do kaviarničky, a keď majú zatvorené, telefón neberú, ale nezdvihnú, ani keď majú otvorené a majú veľa hostí. Minulý rok mi to nevyšlo. Tento rok sa mi podarilo dovolať sa, objednal som pre 3 osoby, dvaja dospelí, jedno dieťa. Na pondelok, lebo v piatok už nemali voľné.
V sobotu sa u Eriky objavil Covid. Podarilo sa mi dovolať sa a rezerváciu som zrušil. Spýtal som sa, čo by sa stalo, keby som aj tak prišiel, sám. Vraj neodporúčajú.
Prišiel pondelok, Erika bola v posteli, s Covidom, tak som si povedal, že si urobím výlet. Autom som nechcel ísť, 58 kilometrov, jedna osoba v aute. Autobus mi však ide tak, že zo zastávky to mám do Grosmont 5 kilometrov. Odviezol som sa autobusom a kráčal po asfaltke do údolia, kde dedinka Grosmont leží. Počúval som hudbu v slúchadlách. Bolo pekné počasie, príjemná teplota, slniečko sa striedalo s mráčikmi. Za 50 minút okolo mňa prešlo asi 20 áut.
Do Old School Café som prišiel o piatej. Pán, asi šesťdesiatnik, kúril v peci na dvore a bola tam ešte jedna pani – obsluha. Vraj pizzu mi urobia. Sadol som si vonku, tam boli stoly označené ako rezervované. Pani sa ma spýtala, čo si dám na pitie. Povedal som, že by som si dal pivo, čapované, vediac, že to nemajú. Pani mi doniesla pohár vody a servítku. Dostal som jedálny lístok, kde bola Pizza Margarita a ešte 4 ďalšie pizze. Nič iné. Povedal som kuchárovi/majiteľovi kaviarničky, nech mi urobí nejakú pizzu, nechám to naňho. Bolo nás tam, takto skoro, asi 5 hostí. Vychutnával som si okolie a pohodovú atmosféru. Išli okolo výletníci, zašli dnu a kúpili si točenú zmrzlinu. Dvaja turisti nechali manželky stáť na chodníku, pri plote kaviarničky, kecať, a sadli si do záhrady s fľaškovým pivom. Prišiel mladý pár, pokukali a objednali si pizzu. Potom mi domáci pán doniesol moju pizzu. Veľký tanier, nevedel som, ako to zjem. (Doniesť domov, 5 kilometrov peši, k autobusu, neprichádzalo do úvahy.)
|
Pizza bola tenučká, krásne upečená, s veľkými kusmi mäsiek, zelenín a hríbikov. Predtým som videl, ako kuchár zobral guču cesta a vyvaľkal ju do pizza podkladu. Po prvom odhryznutí som trojuholník pizze vrátil a urobil som fotku. Aby som, eventuálne, zdieľal. Pizza bola veľmi dobrá, nuž všetko čerstvé a domáce. Zašiel som dnu a kúpil si fľaškové pivo.
Pizzu som zjedol celú a bol čas na návrat domov. Prvé dva kilometre cesty je prudké stúpanie do kopca. Výstražné dopravné tabule hovoria o 20% stúpaní. Vedel som, že pri staničke je zastávka autobusu, ktorý má odchod o 17.44, a aspoň to stúpanie by ma vyviezol. Zaplatil som a z kaviarničky som odchádzal o 17.43.
Na hlavnej ulici predo mnou prešiel "môj" autobus. Rozbehol som sa a videl som, že autobus ešte stojí na zastávke. Dobehol som a prázdny autobusík ma vyviezol do dedinky Egmont. Potom už len 3 kilometre pohodovo po asfaltke a autobusom domov.
Skelton 2022, v knihe Moje písačky
|
|
upravené v marci 2026
copyright 2000-2026 © Vlado Branko
|
|
